← Svādhyāya journal

Komu patrí meter, ktorým meriaš svoju hodnotu?

Lucia Hirko

Otvoríš appku len s tým, že ideš odpísať na jednu jedinú správu. O jedenásť minút neskôr zatváraš telefón s tým divným, ťaživým pocitom, že zase niekde meškáš alebo niečo nestíhaš.

Pritom sa nič nestalo. Tvoja práca je presne taká istá ako pred jedenástimi minútami. Zmenilo sa len jedno. Meradlo, ktorým sa pozeráš na svet. Leon Festinger to popísal už v roku 1954 vo svojej štúdii (A Theory of Social Comparison Processes) o sociálnom porovnávaní.

Lenže z jeho zistení sa dnes cituje taká polovička. Väčšinou počúvame len to, že sa ľudia porovnávajú. Už sa hovorí menej o tom, kedy to robia: až vtedy, keď zmizne akékoľvek objektívne meradlo. Keď máš v ruke tvrdý údaj, nesiahaš po cudzích barličkách. Po cudzom človeku siahneš až vo chvíli, keď žiadne vlastné dáta nemáš.

A teraz niečo z mojej kuchyne – skús si predstaviť moju prácu sólo-interpretky. Žiadna výplatná páska, ktorú mi niekto na konci mesiaca vypočíta. Žiadne postupné povýšenie. Žiadne hodnotenie od šéfa na konci roka, ktoré by mi presne ukázalo, kde stojí moja hodnota. Chýba mi meradlo. A mozog ho odniekiaľ vziať musí.

Z tej istej štúdie pritom vyplýva ešte niečo: porovnávanie slabne s rastúcou vzdialenosťou. S miliardárom sa neporovnávaš, to je príliš ďaleko na to, aby to malo nejakú reálnu informačnú hodnotu. Bolí ťa presne ten človek, kto robí to isté čo ty, začal v podobnom čase a je teraz o jediný malý krok vpredu.

A presne toto ti feed doručuje na dennom poriadku. Nie je to náhoda. Algoritmus ťa spája s tvojou profesijnou bublinou, lebo to je jeho jediná úloha. Našiel tvoju najcitlivejšiu strunu a servíruje ti ju v nekonečnom cykle.

Metaanalýza online porovnávania z tohto roka celkom jasne hovorí, čo z toho lezie: čím viac sa pozeráš smerom nahor, tým prichádza väčšia úzkosť, nižšia sebahodnota a slabší celkový wellbeing.

Budem však presnejšia. Tie čísla nie sú žiadna apokalypsa a nedeje sa to každému rovnako. Zaujímavý je tu samotný mechanizmus, nie veľkosť efektu. Offline totiž vidíš aj kontext. Vidíš únavu, kompromisy, tie tri ťažké roky, ktoré úspechu dotyčnej bytosti predchádzali. Online dostaneš len výsledok bez cenovky.

Porovnávaš si tak svoje vlastné zákulisie s cudzou premiérou. To už vieš. Lenže vedieť to nestačí a práve tu prichádza slovo z jogovej filozofie, ktoré k tomu ponúka celkom iný kľúč.

Santoṣa

V Pataňdžaliho Jóga sútrach (2.32) je to druhá nijama. Do slovenčiny sa prekladá ako spokojnosť. Lenže slovo spokojnosť dnes v práci znie skoro ako diagnóza. „Uspokojil sa“ = nemá ambície, ustrnul na mieste. No pôvodný význam sanskrtského slova hovorí presný opak.

Skladá sa z predpony sam- (ktorá neznamená „trochu“ ani „aspoň“, ale úplne, celkom) a koreňa tuṣ (byť naplnený). Santoṣa nie je uskromnenie sa s málom. Je to schopnosť vidieť plný objem toho, čo už reálne existuje, vrátane všetkých tých vecí, ktoré sme prestali rátať len preto, že sme ich už raz v minulosti dokončili.

A krátko potom prichádza sútra 2.42:

santoṣād anuttamaḥ sukha-lābhaḥ = „Zo spokojnosti prichádza neprekonateľná radosť.“

Všimni si to poradie. Nie: najprv niečo dokáž, zarob, dosiahni a potom budeš konečne spokojný/á. Ale: spokojnosť je vstupná podmienka – nie odmena na samom konci.

To je celé prevrátenie nami naučeného vzorca. Radosť nie je posledná odškrtnutá položka na to-do liste. Je to štartovacia čiara.

Kompas na štyri týždne
  1. Vlastný údaj pred cudzím feedom. Festinger hovorí, že vnútorný merací prístroj sa zapína vtedy, keď chýba stupnica. Tak mu jednu daj. Predtým, než otvoríš appku, napíš si na papier jednu vetu o tom, čo si tento týždeň dokončil/a. Nie afirmáciu – údaj. Trvá to dvadsať sekúnd a mozog vchádza do feedu s niečím vlastným.
  2. Za každým bodnutím je konkrétna otázka. Keď ťa niečí príspevok nepríjemne pichne, nezaháňaj to. Skús si pomenovať chýbajúci údaj: Nemám odpoveď na to, či moja cenotvorba dáva zmysel. Závisť takto prestáva byť osobno-bytostným problémom a stáva sa len obyčajnou položkou na zozname.
  3. Telo to vie skôr než hlava. Porovnávanie sa takmer vždy ohlási najskôr fyzicky – v tele. Plytší dych, stisnutá čeľusť, ramená o kúsok vyšie. Keď si to všimneš, skús urobiť jeden výdych, ktorý bude o niečo dlhší než nádych. Nie preto, aby si sa upokojil/a, ale preto, aby nervový systém dostal signál: tu v miestnosti momentálne žiadne reálne nebezpečenstvo nie je.
  4. Raz za mesiac inventúra. Hoď na papier všetko, čo si za posledné obdobie vytvoril/a. Bez akéhokoľvek triedenia na dôležité a nedôležité. Väčšina ľudí sa pri tom zozname najskôr zľakne, aký je dlhý. Presne preto, lebo si ho nikdy v pokoji neurobili.

Ja to mám presne takto: keď mám pocitovo najmenej hotovej práce alebo pocit, že sa cyklím a nehýbem, trávim vo feede najviac času. Nie preto, že by som hľadala nejakú úžasnú inšpiráciu. Hľadám len meradlo, ktoré mi v tej chvíli chýba.

Ak sa teda pristihneš pri tom, ako rátaš cudzie výsledky, tak si pamätaj: nie je to závisť a nie je to ani zlyhanie charakteru. Je to len citlivý merací prístroj, ktorý sa práve zapol, lebo mu niekto vzal stupnicu.

Tvoja práca sa nezmenila. Zmenilo sa len to, čím ju v tej chvíli meriaš.

Lucia Hirko

O autorke

Lucia Hirko

Lektorka jemnej jogy (RYT® 200) a vďačná narušiteľka kultúry zhonu. Prepájam jogovú filozofiu so súčasnými poznatkami o anatómii, dychu, nervovom systéme a wellbeingu.

Nové články priamo k tebe

Keď napíšem niečo nové, dám ti vedieť

Žiadny newsletter ani reklamy. Len krátky e-mail, keď na blogu pribudne nový článok. Odhlásiť sa môžeš kedykoľvek jedným klikom.

Mohlo by ťa zaujímať

Čítaj ďalej